2003 – 2005 PSP LG Budapešť

2003 – 2005    PSP LG Budapešť

Jenő F., Mező Feri, Šarlota, Stany Wermuth

Vrátil som sa z Nemecka domov, ešte som mesiac pobudol v MONTEX-e, pouzatváral svoje otvorené veci a chystal sa (aby som použil aktuálny slogan) na „Montexit“. Juli napiekla zemiakové pagáčiky a ja som pozval zamestnancov z administratívy na malú rozlúčku. Riaditeľ z Detvy mal nejakú neodkladnú záležitosť vo Zvolene, takže sa „s ľútosťou“ nezúčastnil. Spoločníci prišli a ja som pri rozlúčke úplne spontánne povedal, že síce sa cítim byť „odídený“, ale nemám horkosť v svojom vnútri. Za svoje pôsobenie v MONTEX-e som sa úprimne poďakoval – zaznelo to aj opačne (menej úprimne, ale zaznelo), a tak to skončilo.

Stany Wermuth

Po skončení záväzkov mi znovu poslali letenku. V podstate sme už riešili všetky právne a poverovacie dokumenty, aby som mohol konať v mene PSP LG. Zároveň sme prešli aj celú výrobnú časť firmy, predstavili ma pracovníkom vedenia firmy, aj potenciálnym ľuďom, s ktorými prídem do styku. Zladili sme moju náplň práce – v nemčine to bola celkom fuška, ale stálo to za to, lebo som si tam zakotvil niektoré veci a podmienky, ktoré akosi „zabudli“ uviesť, alebo ak, tak len veľmi všeobecne.

So Stanym sme potom navštívili práve prebiehajúcu montáž technológie jednej veľkej logistickej haly vo Frankfurte a letisko v Kolíne, kde sa pripravovala rekonštrukcia dopravníkov batožín. Stále prízvukoval jednu formulku: „wir in PSP machen das so …“
Povedal som mu, že na Slovensku, Maďarsku, a čo ja viem kde, sa bude musieť PSP do určitej miery prispôsobiť, inak to nebude fungovať. Stanymu sa to viditeľne nepáčilo, ale nepolemizovali sme o tom hlbšie.

Vyzbrojený pomerne veľkým obnosom hotovosti, mobilom, a 6-ročným červeným VW Passatom som sa vrátil do Bratislavy. Dostal som deadline 3 mesiace na založenie maďarskej pobočky PSP LG, nájdenie a zariadenie kancelárie, nájdenie nájomného bytu, asistentky, a pod..
Týždeň som strávil doma na internete, kým som sa zorientoval v ponukách priestorov na kancelárie, zhruba toľko isto aj pri bytoch. Potom som sa začal obzerať po nejakých kontaktoch v Budapešti. Števo (pozri roky 1954 – 1963) bol do roku 2002 veľvyslancom SR v Maďarsku, tak som ho oslovil, že potrebujem poradiť. Po vysvetlení, čo je mojou úlohou, mi poradil, že ma zoznámi s jedným veľmi vplyvným človekom, ktorý pozná všetko, čo a ako v Maďarsku funguje. Mal dobrý nos a dobrý tip.

Jenő F.

So Števom sme sa vybrali do Maďarska, nie do Budapešti, ale do Sopronu, kde mal Jenő F nejaké rokovanie, a bolo to bližšie. Sadli sme si na kávu a spustil som, čo všetko stojí predo mnou v Budapešti. Sem tam sa niečo opýtal a robil si poznámky. Potom spustil taký úvod:

„vieš, Ivan, budeme si tykať, lebo to je tak v Maďarsku nutné. Pre založenie a zaregistrovanie firmy v spleti maďarských zákonov sa cudzinec stratí. Preto by si  toto mohol objednať u nejakého notára, ktorý ťa aj tak podvedie na každej položke. Aby som Ti pomohol, vieme to spraviť tak, že moja spoločnosť ti poskytne právnu službu a ja budem na nich dozerať. Máme veľmi dobrú právničku, ktorá sa dostane aj tam, kde bežní ľudia nie. Ozve sa ti a pošle ponuku na registrovanie firmy.

Čo sa týka miesta pre sídlo firmy, vieme aj v tom pomôcť, aby si nemusel začať od ulice. Povedz lokalitu a ja ti posuniem nejaké kontakty. Všetky zmluvy by si mal konzultovať s našou právničkou, lebo Budapešť …

No, toľko pre začiatok, a príď ma navštíviť v Budapešti, len, prosím Ťa, volaj dopredu, aby sme dohodli hodinu, ok ?“

„Dobre, Jenő  a ďakujem za rady“

Na druhý týždeň som vyrazil do Budapešti. Našiel som si nejaký lacný hotel na tri dni a navštívil som svojho nového partnera Jenő F. Kávička + otázka, či aj koňačik, a zavolal svoju právničku.

Dr. Haraszti Emese

Skôr by som ju bol tipoval za bývalú miss Budapešť, ako za právničku, ale keď je dobrá pre Jenőa F, bude asi aj pre PSP LG, treba si zvykať na Budapešť. Po kávičke ma Dr. Haraszti Emese odviedla k sebe a spustila ako verklík, čo všetko sa musí vybaviť, čo dodá ona a čo musím ja získať od svojej firmy, dať úradne preložiť, a pod. a pod.. Firma bude zaregistrovaná do mesiaca od podania všetkých dokladov, a bude to stáť – pošle ponuku v emaili.
Dala mi kontakt na svoj mobil a s čarovným úsmevom ma vyprevadila.

Informoval som Stanyho emailom, a spýtal sa ho na cenu za túto sužbu. Odpoveď znela,

„super, v Nemecku to síce trvá 14 dní, ale stojí to 5 x viacej“

Pre zaregistrovanie firmy treba udať jej sídlo. Emese síce povedala, že ak sídlo nebude, zaregistruje to na adresu ich firmy, a potom sa zmenia dokumenty, ale to by si vyžadovalo zase prítomnosť aj konateľa z PSP LG, takže mám sa ponáhľať s kanceláriou. Dala mi asi tri adresy, kam mám zavolať.

Hneď prvý telefonát bol úspešný, ozval sa nejaký pán XY, že kde ma má navštíviť. Dohodli sme sa, že rovno tam, kde má byť predmet prenájmu. Ospravedlnil sa, že ešte tam maľujú, a koberce … a čo ja viem čo. Priestory sa mi páčili, parkovisko v podzemí bolo súčasťou, ponuku pošle na email. Hneď som ju preposlal Emese, povedala, že ona by ponúkla o 10% nižší nájom, ale aby sme vyplatili polrok dopredu. Prijali to obratom.

Šarlota

Moja neterka a krstná dcéra, jej mamou je Beta, Julkina sestra. Jej rodičia sa rozviedli, otec bol silný Maďar, a tak chodila do maďarskej školy v Leviciach. Zažila veľkú traumu, jej otec si vzal život, psychiater poradil úplnú zmenu prostredia. Tak sa dostala k nám do Bratislavy, stala sa súčasťou našej rodiny asi na 7 rokov,  bola rovnako stará ako naša Ester a chodila do maďarského gymnázia.
Šarlota hovorila perfektne po nemecky, a mala aj obstojnú angličtinu. Stále sa hrdo  považovala za Maďarku, až to niekedy šlo aj na nervy. V tom čase pracovala v Bratislave, ale obzerala sa po niečom inom.
Ponúkol som jej miesto asistentky v tej našej vznikajúcej firme v Budapešti. Ani dlho nerozmýšľala, mala totiž nejakú vznikajúcu známosť s jedným chalanom z Budapešti.

Stany Wermuth

Keď sa už kontúry firmy začali rysovať, pozval som Stanyho do Budapešti, aby sme si to spolu prešli + aby som mu predstavil svoju asistentku – Šarlotu.
Stany priletel, na letisku som ho vyzdvihol a vzal som ho do jedného hotela neďaleko nášho budúceho sídla. Objednal som raňajky a trochu som mu porozprával o celom vývoji. Medzitým prišla Šarlota, predstavil som ju a Stany zabudol aj jesť. Šarlota tiež nebola žiadna ťuťka, riadne sa vyfintila a zaujala pózu pozitívnej uchádzačky o budúcu pozíciu asistentky.
Niekoľkými vetami som Stanymu vysvetlil náš rodinný vzťah, vyzdvihol jej kvality a nechal ich debate voľný priebeh.

Nemčina, angličtina, maďarčina, dobrá konverzačná úroveň, skrátka Šarlota u Stanyho prešla. Spýtal sa jej ešte na plat, ale ona povedala, že to nechá na mňa a na neho – múdro.

Zostala už iba otázka bytu. Tá sa vyriešila tiež dobre. Dvojizbový byt, primeraný prenájom, Šarlote som pridelil samostatnú izbu, a dohodli sme sa na spoločnom hospodárení, čo sa týka kuchyne a stravovania. Nájom za byt platilo PSP LG.

Stany pozval Šarlotu na týždeň do Wiesbadenu, aby spoznala materskú firmu. Šarlota letela prvýkrát lietadlom, ale zvládla to veľmi dobre, aj celú cestu. Stany ju všade predstavoval ako administratívnu vedúcu budapeštianskej kancelárie (office manager), čo samo o sebe nie je nič zvláštne, ale v nemčine to honosne znie: „Büroleiterin“. Šarlota sa vrátila s určitou predstavou o „našej firme“ a s rôznymi pozornosťami – cestovným kufríkom s logom PSP, a plno ďalšími podobnými. Stálo to za to.

Kancelária v Budapešti

Rozbehli sme zariaďovanie kancelárie. Šarlota sa rozhodla pre IKEU, a po jednodennom prieskume sme zistili, že bledomodrá farba v kombinácii so sivou je charakteristická pre kancelárie vo Wiesbadene. A tak Šarlota začala plánovať, nakreslila si pôdorys kancelárií a v spolupráci s IKEOU zostavila výber kompletného nábytku. Koberec sme objednali u prenajímateľa, Šarlota určila farbu a kvalitu a koberec sa zrealizoval. Nasledovali telefóny, internet, počítače, tlačiarne, obrazy na stenu a do zasadačky, skrátka tip – top. IKEU sme skladali dva dni – do noci, no čo už, IKEA …

Všetko bolo pripravené, skoordinované, zostávalo formálne popodpisovať zo strany konateľov ešte nejaké dokumenty, najmä pre banku. Podpisy na podanie na registráciu sme vyriešili notárskym overením v Nemecku – teda nemuseli cestovať kvôli tomu. Všetky ostatné papierovačky vyriešila právnička Emese.

Nadišiel čas na otváranie šampanského. Vedenie firmy PSP LG v zastúpení Stanyho a pána riaditeľa Rastättera prileteli do Budapešti, a to dosť neskoro, takže som ich len zaviezol do hotela. Druhý deň navštívili našu kanceláriu, a obom spadla sánka, Rastätter vraví:

„Stany, das ist doch wie in Wiesbaden, sogar noch mehr hübsch, also super“

Stany na to: „hab ich dir doch gesagt, meine Leute hier in Budapest sind beide perfekt !!!“

Poobede sme navštívili Jenő F. a Dr. Haraszti Emese v ich kancelárii. Pán riaditeľ Rastätter sa dozvedel od Jenő F. niektoré zaujímavé tipy na investičné aktivity v Maďarsku. Podpísali ešte nutné dokumenty, poďakovali sme sa a navštívili sme banku. Tam potrebovali od nich iba potvrdenie, že so založeným účtom ma poverili plnými právami.

Večeru zorganizovala Sarlota, Stany mi pošepkal dopredu, že riaditeľ Rastätter si potrpí na honor. Vybrala takú reštiku, kde sa v hlbokom podzemí podávali maďarské špeciality na hrubých dubových stoloch. Čašníci aj čašníčky, oblečené v dobových krojoch, priniesli obrovskú drevenú tácku s mäsom a prílohami. Na ochutnávku vína pribehol čašník na víno, a kým si pán Rastätter vybral, už mal aj zrejme pod čapicou. No skrátka, riadne hody. Zvyšky, čo sme nezjedli, nám zabalili a so Šarlotou sme to jedli ešte dva dni.
Wiesbadenská suita na druhý deň odletela domov, Stany len žmurkal na nás, že

„sehr gut …sehr gut …“

Tak sme zahájili našu činnosť v Budapešti.

Podarilo sa získať zákazky priamo v Maďarsku u väčších firiem, ako napríklad Procter & Gamble, Letisko Ferihegy I, MOL Maďarsko, a pod.. Okrem toho, že sme mali zákazky v Maďarsku, postupne sme v zahraničí cez PSP LG mali zamestnaných okolo 250 pracovníkov na rôznych stavbách v Nemecku, Holandsku, Dánsku, Španielsku, Egypte, a pod..

Mező Feri

S Ferim som sa stretol pri jednej akcii, kde sme obaja podali ponuku, ale nezískali sme ju. Tak sme si sadli, pojedli, popili niečo a rozobrali sme si, že aký je život ťažký. Slovo dalo slovo a Feri sa mi zveril, že on má spústu pracovníkov, a nemá pre nich robotu.

„Ferko môj, ja zase mám robotu a nemám ľudí …“

„Ivan, tak si sadnime a vymyslime, ako sa to dá zladiť dokopy“

A tak sme sa dohodli, že prídem a pozriem sa na jeho firmu v Szegede. Bola to typická montážna firma, pracovala najmä pre MOL v oblasti potrubí, ale aj v iných mechanických prácach. Dohodli sme sa teda, že pripraví jednu 25-člennú  partiu pre prácu v Nemecku, s nemecky hovoriacim parťákom. Dal som mu ponuku, ako to funguje v rámci našej sprostredkovateľskej činnosti. Konkrétnu zmluvu podpísali priamo s PSP LG a Stany ich umiestnil na nejakú ich stavbu.
My ako budapeštianska zložka sme za sprostredkovanie „hláv“ dostali z Wiesbadenu určité percentá z hodnoty, ktorú vytvorili. Dobrý obchod.

Po týždni mi volá Stany, že máme poslať ďalšie tri takéto partie. Ferimu som povedal, že nech pripraví zoznam ľudí aj s ich kvalifikačnými listami, a osobne nech zabezpečí prítomnosť „parťákov“, že prídem do Szegedu.
Zoznam vyzeral byť v poriadku, z parťákov boli dvaja dobrí, ale tretí vedel tak akurát povedať:

„Guten Tag a ešte Scheisse“
„Feri, tento nemôže ísť, musíš nájsť ďalšieho“
„Ivan, ale teraz nemám nikoho, naozaj …“
„Feri, nedá sa svietiť, buď bude taký, ktorý vie nemecky, a porozumie, čo treba robiť a vie sa dohodnúť, alebo tretia partia zostane doma“

Ťažká debata, ale osožná. Odišli len dve partie, ale Stany bol s nimi spokojný. Tretia odišla asi o tri týždne, kým našli vhodného parťáka.

Celkom sa darilo, až kým … maďarská vláda zaviedla byrokraciu, ktorá bola spojená s platbami – odvodmi  v Maďarsku za „hosťovanie“ pracovníkov v zahraničí. Feri mal nápad, skontaktovali sme sa s jeho kamošom Imrem, ktorý bol veľký odborník v pracovnoprávnych vzťahoch a bol aj akýmsi poradcom ministerstva práce. Tento Imre potom pre nás riešil administratívu na maďarskej strane – samozrejme, za riadnu úplatu, služby si fakturoval. Náklady sme podelili medzi Feriho a PSP LG. Systém pokračoval ďalej, už síce s určitými obmedzeniami, ale aj tak. Postupne sme pre PSP LG evidovali cca 200 až 220 pracovníkov, počet kolísal podľa projektov a stavieb.

Juli + doma

Domov som chodieval každý týždeň, buď v piatok na obed, alebo, ak sa podarilo, tak vo štvrtok v noci. 200 km do Bratislavy po dialnici sa dalo spraviť za 2,5 hodiny. Cez víkendy som bol doma, lenže deti pomaly už vypadávali na víkendy, mali svoje programy. Zostávali sme s Juli často sami. Spočiatku to nebolo ani také nepríjemné, ale keď sa Ester vydala, Marcel sa oženil, začalo byť v dome pusto. Najviac tým trpela Juli, začal sa zjavovať tzv. syndróm prázdneho hniezda, deti preč, ja v Budapešti. No a bolo to zo dňa na deň horšie.

Erik s Monikou už tiež mali prstienky na svadbu pripravené, kupovali byt, takže doma zostával už iba Adam, ale ten už tiež bol vysokoškolák.

Rozhodol som sa, že dám v PSP LG výpoveď. Nechceli o tom ani počuť, ale bol som neústupčivý. Našiel som im náhradu – maďarského inžiniera, ktorý rozprával po nemecky, rozumel strojárine. Nakoniec som dosiahol, že som poodovzdával celú agendu firmy, auto, a všetko, čo bolo k tomu, plus aj so Šarlotou. Aha, ešte toľko, že Šarlota sa tiež medzičasom vydala za toho svojho nápadníka – volal sa Szabolcs. Takže aj ja som bol vnútorne spokojný, že som svoju „krstnú dcéru“ zabezpečil, a naštartoval do života v Budapešti.

Vrátil som sa domov, a začal som sa obzerať, s čím si budem zarábať na život.

Tento obsah bol zaradený v 2003 – 2005 PSP LG Budapešť. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.