Prológ

Mám  pre vás pohodové čítanie,
ale bude to ešte chvíľu trvať,
kým to nadobudne definitívnu podobu.
Zatiaľ je to viacej – menej v skúšobnom móde.
Malá poznámka:
názov webu “imaami” nemá nič
spoločné s výrazmi, ktoré by vám vyhľadávač v Googli našiel.
Je to púha zhoda náhodného
výberu písmen a ich zoradenia  🙂 🙂 🙂

Ďakujem za pochopenie
Ivan

************************************

Prv ako som prišiel na svet sa stali okolnosti o ktorých som sa dozvedel
neskôr, ale vám by som ich chcel povedať dopredu. Narodil som sa v roku
1948 ako Európan, o tom je tento úvod.

Dedko mojej mamy bol pôvodom Saský Nemec, ktorý sa narodil v
Rumunsku v dedinke Cisnădioara, po nemecky Michelsberg
(neďaleko Sibiu ) kde žila silná nemecká enkláva, ktorí si hovorili,
že oni sú Sasi a žijú tam ich potomkovia dodnes. Môj dedo sa ale
presťahoval už v mladosti do Budapešti. Moja babka po maminej
strane mala nemecký pôvod, jej matka Marie Bock pochádzala z
Tešínska v Čechách. S dedom sa stretli v Budapešti, a mali 4 deti,
moja mama bola ich najstaršia. V maďarskom prostredí Budapešti
navštevovali nemecký zbor metodistickej cirkvi, ale ich deti sa už
viac-menej cítili byť Maďarmi, napriek dvojjazyčnej komunikácii v rodine.

Rodina môjho otca pochádzala zo Slovenska. Niektorý náš
pra pra pra… dedo sa vysťahoval zo Slovenska, v čase, keď po
skončení tureckej éry mnoho maďarských dedín bolo spustnutých,
bez obyvateľstva, a bez života. Nebol sám, zo Slovenska tieto
územia naplnili slovenskí sedliaci, ktorí videli možnosť, dostať sa
k pôde a lepším podmienkam pre život. Takéto miesta boli
napríklad v Maďarsku  Békéšska Csaba, okolie Debrecína,
Nyíregyháza, ale aj v západnej časti Rumunska, v župách Bihar,
Arad, Temeš, ako aj v Srbsku Báčsky Petrovac, alebo Kovačica.
Dedko z otcovej strany žil v Nyíregyháze, bol roľník, a živil sa
pestovaním obilia, kukurice,  kráv, husí, sliepok. Babka produkty
speňažovala na trhu. Môj otec bol najmladší zo 4 synov a rodičia
sa rozhodli poslať ho na štúdiá. Ako študent v Budapešti sa spoznal
s mojou mamou. Vzali sa a vojnu prežili v Budapešti.

Po skončení vojny  v roku 1945 nastalo v Európe politické
upratovanie. Víťazné veľmoci nakreslili  nové hranice, a nastalo ďalšie
sťahovanie – už nie „národov“ ale občanov, a nie na báze vlastnej vôle,
ale na základe politického matrix-u vtedajšej doby. Prebehla pomerne
silná výmena občanov s maďarským pozadím za občanov zo slovenskými
koreňmi z vyššie menovaných oblastí, kde tieto enklávy žili a zachovali
si svoju kultúru.

A tak sa môj otec – Slovák aj s mojou mamou – Maďarkou rozhodli
presťahovať v roku 1947 na Slovensko. Otca ako národopisca volali
do Košíc. Moja mama v tom čase rozprávala iba maďarsky a nemecky.
V Košiciach to vtedy veľmi nevadilo, lebo tam skoro každý vedel aj
po maďarsky. Pre dedka s babkou z maminej strany obaja s nemeckým
pôvodom v povojnovom Maďarsku ( Rákosiho režim ) to nevyzeralo
vôbec na prechádzku ružovou záhradou. Do Nemecka ísť nechceli,
takže sa spolu s mojimi rodičmi ocitli v roku 1947 v Košiciach.

Ja som sa už narodil v Košiciach v roku 1948.

A prehlasujem, že som sa už narodil ako Európan, vzhľadom na
uvedenú pavučinu vzťahov národností a pôvodov predkov. Košice
boli super miestom k tomuto štartu. Nemám žiadne predsudky
národnostné, ani jazykové bariéry, maďarčinu som sa naučil od
svojej mamy, nemčinu od dedka babky, slovenčinu od otca a v škole,
ruštinu za 18 rokov od komunistického školstva,
nakoniec angličtinu už v dospelosti.